Z Wikipédie

Pre článok o rovnomennej rieke pozri Poprad (rieka).

Poprad
Erb	Mapa
Základné údaje
Kraj:	Prešovský
Okres:	Poprad
Región:	Spiš
Poloha:	49° 03' 24" s. š. 20° 17' 51" v. d.
Nadmorská výška:	672 m n.m.
Rozloha:	62,996 km²
Počet obyvateľov:	55 158 (31.12.2005)
Hustota obyvateľstva:	876 obyvateľ(ov)/km2
Nacionále
ŠÚJ:	24817
EČV:	PP
PSČ:	058 01
Telefónna predvoľba:	0 52
Oficiálne adresy
Adresa:	Mestský úrad Poprad Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 058 42 Poprad
Web:	www.poprad.sk
E-mail:	mestskyurad@msupoprad.sk
Telefón:	71 67 111
Fax:	77 21 218
Politika
Primátor:	Ing. Anton Danko (nezávislý)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Poprad je vstupnou bránou do Vysokých Tatier. Je najväčším mestom Spiša, tretím najväčším mestom východného Slovenska a desiatym najväčším mestom na Slovensku.

Obsah 1 Polohopis 1.1 Vodné toky 2 Časti mesta 2.1 Poprad 2.2 Kvetnica 2.3 Stráže pod Tatrami 2.4 Spišská Sobota 2.5 Veľká 2.6 Matejovce 3 Demografia 3.1 Súčasnosť 3.2 1945 - súčasnosť 3.3 1919 - 1940 3.4 1772 - 1832 4 Kultúra a zaujímavosti 4.1 Divadlá 4.2 Kiná 4.3 Múzeá 4.4 Pravidelné podujatia 5 Pamiatky 5.1 Pomníky 6 Šport a oddych 6.1 Futbal 6.2 Hokej a korčuľovanie 6.3 Plávanie 6.4 Basketbal 6.5 Cyklistika 6.6 Inline korčuľovanie 6.7 Lyžovanie 6.8 Hotely a ubytovanie 7 Hospodárstvo a infraštruktúra 7.1 Doprava 7.1.1 Cestná sieť 7.1.2 Železničná sieť 7.1.3 Letecká doprava 7.2 Dôležité firmy 7.3 Verejné ustanovizne 7.4 Školstvo 7.4.1 Vysoké školstvo 7.4.2 Stredné školstvo 7.4.3 Základné školstvo 8 Významné osobnosti 8.1 V Poprade sa narodili 8.2 V Poprade študovali 8.3 V Poprade pôsobili 9 Médiá (foto, audio, dokumenty) 10 Externé odkazy

Polohopis

Poprad leží v Popradskej kotline, ktorá je súčasťou Podtatranskej kotliny, medzi Vysokými a Belianskymi Tatrami (na severe), Levočským pohorím (na východe), Kozími chrbtami (na juhu) a Štrbským rozvodím (na západe), na rovnomennej rieke Poprad. Obklopené je poľnohospodárskymi pozemkami, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. Po väčšinu roka v Poprade vanie západný vietor. V roku 1950 mal Poprad 11000 obyvateľov, ku dňu 30.09.2004 ich mal už 54589. Na území mesta boli vybudované tri sídliská: Banícka, Juh (najväčšie, časti Juh I-VI) a Západ (časti I-III).

Vodné toky

Rieka Poprad vzniká sútokom Hincovho potoka (vyteká z Veľkého Hincovho plesa) a potoka Krupá (vyteká z Popradského plesa) v Mengusovskej doline vo Vysokých Tatrách.

Časti mesta

Dnešné mesto Poprad sa skladá z piatich bývalých hornospišských miest a jednej bývalej osady:

• Poprad
• Matejovce
• Spišská Sobota
• Stráže pod Tatrami
• Veľká
• Kvetnica

Poprad

Najväčšia mestská časť dnešného Popradu. Prvé osídlenie dokazuje nález 100 000 rokov starého odliatku mozgu človeka neandertálskeho typu v Gánovciach blízko Popradu. Prvá písomná zmienka je z roku 1256. V 13. storočí sa tu začali usadzovať nemeckí kolonisti až získali v meste prevahu. Mesto patrilo medzi menšie mestá Spoločenstva spišských Sasov. Poprad zmenil svoje meno na Popradzaza (Saský Poprad) a neskôr na nemecké pomenovanie Deutschendorf. K názvu Poprad sa vrátilo až v roku 1660, kedy Slováci postupne opäť získali v meste prevahu. Od roku 1412 až do roku 1772 bol Poprad v poľskom zálohu - uhorský kráľ Žigmund Luxemburský založil Poprad a ďalšie mestá Spiša poľskému kráľovi Vladislavovi Jagelonskému za 40 000 kôp českých grošov. Sídlo starostu zálohovaných miest bolo na hrade v Starej Ľubovni. V 16. až 18. storočí sa v chotári ťažila medená ruda. V roku 1606 mesto prijalo za patróna mesta sv. Egídia, aby mohlo dosiahnuť status susednej Spišskej Soboty a stať sa mestom s panovníkom udeleným erbom a privilegovanou mestskou kanceláriou. V roku 1692 tu vznikla papiereň, najstarší podnik v meste. Mestská radnica bola postavená na ploche hlavného námestia ešte pred požiarom v roku 1708. Obyvateľstvo sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom a drobným remeslom. V 18. storočí dostalo mesto trhové právo. Význam Popradu vzrástol po vybudovaní Košicko-Bohumínskej železnice v roku 1871. V meste sa začal rozvíjať priemysel (nová budova pivovaru r. 1892, Vagónka r. 1904), Poprad sa rozrastal až predstihol dovtedy významnejšiu Spišskú Sobotu. Na začiatku 20.storočia sa Poprad stal najvýznamnejším z hornospišských miest. V roku 1927 sa sídlo okresu presunulo zo Spišskej Soboty do Popradu. "Veľký" Poprad oficiálne vznikol v roku 1946, keď Povereníctvo pre veci vnútorné určilo zlúčeným obciam Poprad, Veľká a Spišská Sobota spoločný názov Poprad. V Poprade sa nachádza ranogotický kostol sv. Egídia z 13. storočia (z pôvodnej stavby sa zachovala veža, časť lode a presbytérium) s nástennými maľbami z 15. storočia. Pri kostole je renesančná zvonica z roku 1658. Počet obyvateľov 43000.

Kvetnica

Známa od konca 19. storočia klimatickými kúpeľami. Najmenšia prímestská časť Popradu leží v lesoch pohoria Kozie chrbty. Nachádza sa tu liečebné stredisko pľúcnych chorôb. Centru Kvetnice dominuje obrovský prekrásny park s jazierkom a fontánou. V parku sa tiež nachádza kostol sv. Heleny. Podľa historika a archeológa Munnicha (vyjadril sa tak r. 1885) existoval nad Kvetnicou hrad porovnateľných rozmerov ako Spišský hrad. Vrch sa dodnes nazýva Zámčisko. V roku 2003 bol vybudovaný pod Zámčiskom lyžiarsky vlek. V Kvetnici žije 240 obyvateľov.

Stráže pod Tatrami

Stráže sú situované na návrší na juhovýchode Popradu. Najmenšie z bývalých hornospišských miest, ktoré sa rozvíjalo v tieni blízkej Spišskej Soboty a Matejoviec. Prvá písomná zmienka je z roku 1276. Hlavným zamestnaním a zdrojom obživy bolo pre obyvateľov poľnohospodárstvo. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. Stráže vďačia za svoj názov postaveniu, ktoré mali v raných rokoch Uhorska - boli slovenskou strážnou hraničnou osadou na hraniciach Uhorska a Poľska. Hranica s Poľskom sa ustálila do súčasného stavu až koncom 11. storočia. Aj v Strážach získali časom prevahu Nemci, no neskôr asi 300 Nemcov mesto opustilo a prevahu získali Slováci. Mestečko bolo pripojené k Popradu v roku 1960. Dominantami sú renovovaná budova radnice a gotický kostol sv. Jána Krstiteľa na Strážskom námestí zo 14. storočia s barokovou úpravou z roku 1771. Počet obyvateľov 661.

Spišská Sobota

Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Spišská Sobota. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.

Prvá písomná zmienka je z roku 1256. Nachádza sa v severovýchodnej časti mesta nad riekou Poprad. V dejinách najvýznamnejšie z hornospišských miest, v Uhorsku okresné mesto Spišskej stolice. V roku 1567 získalo mesto jarmočné právo. Bola centrom cechov (obuvnícky, čižmársky, krajčírsky, kožušnícky a gombičkársky), obchodu aj kultúrneho života. Vďaka svojej výhodnej polohe sa vyvinula na trhové mesto (odtiaľ aj názov) a po príchode nemeckých kolonistov odvážne konkurovala takým centrám Spiša, akými vtedy boli Levoča a Kežmarok. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1647 udelil panovník Ferdinand III. Spišskej Sobote právoplatný mestský erb s postavou sv. Juraja na štíte, ako typ hovoriaceho erbu, podľa latinského a nemeckého názvu mesta - Mons Sancti Georgi, Georgenberg, teda Jurajov vrch. Ako jediné spišské mesto malo v roku 1821 kníhkupectvo. V roku 1876 sa mesto stalo sídlom slúžnovského obvodu, okresného súdu a daňového úradu. V roku 1946 bola pripojená k Popradu. Spišská Sobota má do dnešných dní nádherné zachovalé historické centrum vyhlásené v roku 1950 za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Námestie krášlia gotické, renesančné i barokové meštianske domy. K významným pamiatkam patrí kostol sv. Juraja (pôvodne neskororománsky z roku 1273, ktorý bol v roku 1464 goticky prestavaný), kde môžeme obdivovať neskorogotické krídlové oltáre a hlavný oltár z roku 1516 z dielne Majstra Pavla z Levoče, kaplnka sv. Anny zo začiatku 16. storočia, renesančná zvonica z roku 1598 a evanjelický klasicistický kostol z roku 1777. Počet obyvateľov 2811.

Veľká

Prvá písomná zmienka je z roku 1268. V dejinách bola rozlohou najväčšia z miest tvoriacich dnes súčasť Popradu, čomu zodpovedá aj jej názov. Veľká mala už v histórii zo všetkých hornospišských miest najväčší a najúrodnejší chotár, rozvinutú remeselnícku výrobu a obchod a práve tu bol postavený aj obecný mlyn. Už v 15. storočí bola bohatým mestom, no prežila aj mnoho živelných pohrôm - v roku 1556 úplne celá vyhorela. Veľkú preslávilo aj umelecké rezbárstvo a velické modrotlačiarstvo, ktoré súviselo s výrobou najkvalitnejšieho domáceho plátna na celom Spiši. Od roku 1412 až do roku 1772 v poľskom zálohu. V roku 1876 tu bolo založené prvé mestské múzeum - základ dnešného Podtatranského múzea. Na námestí obstavanom starými meštiackymi domami s typickými štítovými strechami dominuje kostol sv. Jána Evanjelistu z 13. storočia s bronzovou gotickou krstiteľnicou z roku 1439. V katastri Veľkej sa nachádza najvyššie položené medzinárodné letisko v Európe Poprad-Tatry. V roku 1946 pripojená k Popradu. Počet obyvateľov 4650.

Matejovce

Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s Matejovce (Poprad). Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii k článku.

Prvá písomná zmienka je z roku 1251. Meno vzniklo pravdepodobne podľa jedného z patrónov (druhým bol sv. Štefan), o čom svedčí erb z 15. storočia. Obec patrila do Spoločenstva spišských Sasov. V rokoch 1412 až 1772 bola obec v zálohu Poľska. Pôvodní obyvatelia Matejoviec sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom. Priemysel sa v mestečku začal rozvíjať v dielňach nemeckých kolonistov. Podstatná zmena v živote obyvateľov nastala v roku 1845, keď tunajší rodák Karol August Scholz založil dielňu na výrobu česadiel na kone. Z jednoduchých dielní z polovice 19. storočia vznikla v roku 1903 priemyselná výroba smaltovaných výrobkov, poľnohospodárskych potrieb a železiarskeho tovaru v jednej z najväčších továrni na Slovensku. Od roku 1969 je významným zamestnávateľom ľudí v regióne moderný závod na výrobu práčok a iných elektrospotrebičov Whirlpool a Tatramat. V Matejovciach sa nachádza gotický kostol sv. Štefana postavený v prvej polovici 14. storočia a renesančná zvonica zo 17. storočia. Matejovce boli k Popradu pripojené až v roku 1977. Počet obyvateľov 2900.

Demografia

Rok	Mestá spolu	Poprad	Spišská Sobota	Veľká	Matejovce	Stráže	Kvetnica
1869	4614	1065	803	1218	931	597	-
1880	4576	1038	823	1173	941	823	-
1890	4480	1160	764	1193	867	496	-
1900	5063	1530	853	1120	980	580	-
1910	6826	2283	977	1358	1609	599	-
1921	7430	2281	632	1808	1662	632	-
1930	10987	4029	2074	2530	1593	761	-
1940	12262	3966	2506	3536	1476	778	-
1950	12590	5492	1549	2726	1613	718	492
1961	16180	8447	1507	3102	2148	783	193
1970	23447	15722	1415	2924	2260	815	311
1980	38077	29375	1832	3937	1992	600	341
1991	52914	42599	2646	4123	2802	531	213
2005	54419	43150	2842	4656	2881	653	237

Súčasnosť

Podľa sčítania obyvateľstva z roku 1991 sa k niektorému z náboženských vierovyznaní prihlásilo 63,2% obyvateľov. Z toho k rímskokatolíckemu vierovyznaniu 54,2%, evanjelickému a.v. 6,1%, grécko-katolíckemu 2,5% a pravoslávnemu 0,4%. Bez vierovyznania je 13,4% a neuviedlo svoje vierovyznanie 23,4%.

V rovnakom roku sa k slovenskej národnosti prihlásilo 95,4% Popradčanov, k rómskej 2,1%, českej 1,6%, maďarskej 0,3% a nemeckej 0,2%.

1945 - súčasnosť

Počet obyvateľov po 2. svetovej vojne prudko rástol (z 12000 v roku 1949 po 55000 v roku 1991). Odsunutých Nemcov postupne nahradili Slováci a v centrách miest často aj neprispôsobiví občania z osád (išlo väčšinou o Rómov). Mesto Poprad rovnako ako celý Spiš stratil svoj multietnický charakter a stal sa slovenským územím, so silnou rómskou menšinou.

1919 - 1940

V minulosti malo päť popradských miest silný nemecký živel. V roku 1930 tvorili Slováci a Nemci v jednotlivých mestečkách nasledovný pomer:

• Matejovce: 24% - 74,5%
• Poprad: 59,7% - 28,6%
• Sp. Sobota: 65,4% - 29,7%
• Stráže: 70,7% - 27,5%
• Veľká: 76,3% - 21,0%
• Spolu: 60,7% - 33,1%

Nemci tvorili v okrese Poprad v roku 1930 19,7% obyvateľov, kým na Slovensku len 4,6%. Ešte v roku 1921 však netvorili Slováci väčšinu ani v Poprade (47,7%) a v Spišskej Sobote a Strážach len nepatrnú väčšinu (50,1% resp. 56,6). Slovenský charakter mala len Veľká (63,6%). V roku 1919 mali popradské mestečká spolu 7895 obyvateľov, z čoho bolo 47,8% Slovákov a 41,% Nemcov. V roku 1921 tvorili Nemci v okrese Poprad 24%, no do roku 1940 ich podiel klesol na 13,5%.

Slováci netvorili väčšinu v Matejovciach ešte ani v roku 1940 (33%), ktoré zostali nemeckým mestom (56,0%). V ostatných popradských mestečkách podiel Nemcov do roku 1940 pozvoľna klesal (od 13% vo Veľkej, cez 14% v Spišskej Sobote a 15,4% v Poprade, po 25% v Strážach). Pred koncom 2. svetovej vojny a krátko po nej však takmer všetci Nemci región Spiša, a teda aj päť popradských miest, opustili.

Tomu odpovedalo aj náboženské zloženie obyvateľstva, kedy rímski katolíci tvorili 60,5% a evanjelici a.v. 26,8%.

1772 - 1832

V roku 1772 (po návrate miest z poľského zálohu tvorili evanjelici na území dnešného Popradu drvivú väčšinu, no postupne podiel katolíkov vďaka prisťahovalectvu stúpal (roky 1773, 1801, 1832):

• Spišská Sobota: 170/657, 303/663, 323/585
• Veľká: 20/986, 101/1101, 237/1300
• Poprad: 28/768, 240/877, 357/750
• Matejovce: 16/600, 69/691, 124/963
• Stráže: 19/464, 63/451, 141/505

Slováci boli prevažne katolíci (okrem Veľkej) a Nemci evanjelici.

Kultúra a zaujímavosti

Divadlá

V meste sa napriek jeho veľkosti nenachádza divadlo. Vystupujú tu len hosťujúce súbory či divadlá z iných miest, predstavenia sú prevažne v závodnom klube Tatravagónky. Ten v súčasnosti prechádza rekonštrukciou na mestské kultúrne centrum s divadelnou sálou.

Kiná

V centre mesta je moderné kino Tatran, ktoré premieta každý deň. Nedávno pribudlo aj moderné trojsálové multikino CINEMAX, ktoré premieta denne priemerne 4 predstavenia v každej sále a denne uvádza 5 až 6 filmových titulov.

Múzeá

V centre mesta sa nachádza Podtatranské múzeum, v ktorom sa návštevníci môžu oboznámiť s históriu mesta a regiónu. Veľmi cennou expozíciou sú nálezy z neďalekých Gánoviec (odliatok mozgu neandertálskeho človeka). Výstavné priestory má aj Tatranská galéria v priestoroch bývalej parnej elektrárne pri železničnej stanici.

Pravidelné podujatia

Medzi pravidelné podujatia už od roku 1993 v Poprade patrí Medzinárodný festival horských filmov, ktorý sa koná pravidelne vždy v októbri v bývalom kine Gerlach, dnes zasadačke Mestského úradu. Medzi jeho najznámejšími hosťami (r. 1994) bol aj Sir Edmund Hillary z Nového Zélandu, prvý pokoriteľ Mount Everestu.

Pamiatky

Najvýznamnejšou pamiatkou v Poprade je centrum Spišskej Soboty. Najväčšou pamiatkou je kostol sv. Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom od Majstra Pavla z Levoče. Vznikol na rozhraní neskorej gotiky a renesancie. Vedľa kostola, podobne ako v iných ,,nemeckých“ hornospišských mestách, stojí renesančná zvonica. Celé centrum Spišskej Soboty je vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu. V centre Popradu je ranogotický kostol sv. Egídia s najstarším vyobrazením Tatier, s barokovou krstiteľnicou a neskorobarokovým oltárom s obrazom patróna mesta. Vedľa kostola je renesančná zvonica z 16. storočia.

Pomníky

• Na námestí v Spišskej Sobote je umiestnený obelisk na pamiatku revolúcie z roku 1848 a na pamiatku padlých v 1. svetovej vojne.
• V parku pri železničnej stanici v Poprade je pomník na pamiatku Červenej armády, ktorá z mesta vyhnala nemeckú armádu v januári 1945.
• Na Velickom námestí je pamätník Nespravodlivo umučených.
• Na najväčšom cintoríne vo Veľkej je pamätník umučených v gulagoch.
• Pri letisku je nedávno obnovený pamätník SNP.
• Na železničnej stanici na prvom nástupišti je pamätná tabuľa na prvý slovenský transport židovských žien a dievčat do koncentračného tábora. Podobná tabuľa je aj na synagóge v centre mesta.
• Pamätná tabuľa na mladého muža, Jozefa Bonka, zastreleného pri okupácii Popradu sovietskymi vojskami je na opornom múre kostola sv. Egídia v centre mesta.

Šport a oddych

Futbal

Každá z mestských častí má vlastný futbalový štadión. Najväčšie (aj s tribúnami) sú v Poprade a vo Veľkej. Zaujímavosťou je, že popradský zimný štadión a aj futbalový štadión ležia v katastri Spišskej Soboty.

Hokej a korčuľovanie

V Poprade je vybudovaný zimný štadión. Hokejový oddiel HK AquaCity ŠKP Poprad v ňom hrá zápasy slovenskej hokejovej extraligy. V nedeľu je prístupný pre verejnosť na korčuľovanie.

Plávanie

Blízko zimného štadióna sa nachádza moderná plaváreň, v r. 2003 prebudovaná na aquapark. Súčasťou aquaparku je aj hotel, relaxačné centrum, 50 m plavecký bazén, masážne bazény, vitálny svet, sauny, posilňovňa, tobogany; všetko na vysokej úrovni. Bazény sú napúšťané termálnou vodou z neďalekého geotermálneho vrtu. Viď www.aquacity.sk .

Basketbal

Popradské basketbalistky hrajú najvyššiu slovenskú súťaž. Zápasy sa konajú v Poprad Aréne.

Cyklistika

Okolie Popradu je vhodné aj na cyklotúry. Tie najnáročnejšie vedú lesnými cestami Vysokých Tatier či Kozích chrbtov až do Nízkych Tatier. Jednotlivé trasy aj s ich náročnosťou sú vyznačené na turistických mapách. Medzi Popradom a Svitom je vybudovaný cyklistický chodník v dĺžke 5 km, v r. 2005 sa plánuje jeho predĺženie do centra Popradu a na sídlisko juh. Cez Svit sa dá po ňom napojiť na cestu vedúcu do Lopušnej doliny a do Šuňavy.

Inline korčuľovanie

Na korčuľovanie je vhodný cyklistický chodník medzi Svitom a Popradom. Pri zábavnom centre je situovaný skate park.

Lyžovanie

Priamo v Poprade je vybudované lyžiarske centrum v Kvetnici, ktoré je vhodné pre náročnejších lyžiarov. V okolí Popradu je množstvo lyžiarskych stredísk vo Vysokých Tatrách, vo Svite (Lopušná dolina), Spišskom Bystrom či Liptovskej Tepličke.

Hotely a ubytovanie

V Poprade je niekoľko hotelov (Poprad, Gerlach, Tatra, Európa, Olympia, AquaCity, Satel). Najkvalitnejším z nich je hotel AquaCity v areáli popradského aquaparku a hotely Satel a Poprad.

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Cestná sieť

Poprad leží na hlavnej komunikácii spájajúcej východ a západ Slovenska – ceste E 50. Z Popradu vedú cesty do Poľska (67), Starej Ľubovne (67) a (77), do Vysokých Tatier (534) a cez Vernár (67) do Banskej Bystrice či Rožňavy. V roku 2008 bude dokončený úsek diaľnice Mengusovce - Jánovce, ktorý bude súčasťou cesty E 50.

Železničná sieť

Poprad je taktiež dôležitým železničným uzlom. Zo železničného smeru Žilina - Košice sa odtiaľto dá cestovať do Vysokých Tatier, kde vedie Tatranská elektrická železnica a do Starej Ľubovne (ŽS). Trať medzi Popradom a Starým Smokovcom je prvou elektrickou železničnou traťou na Slovensku (17.12.1908).

Letecká doprava

Letisko Poprad-Tatry bolo otvorené v roku 1938, avšak pravidelná civilná doprava začala až v roku 1943. V období bývalého Československa bolo letisko jedným z troch medzinárodných letísk v krajine.

Hoci je najvyššie položeným medzinárodným letiskom v Európe (718 m n. m.), vďaka svojej geografickej polohe má mimoriadne dobré poveternostné podmienky (často leží nad hranicou hmly), a tak je využívané aj ako náhradné letisko pre lietadlá pôvodne smerujúce do Košíc, Sliača, Žiliny či dokonca Bratislavy. Letisko slúži prevažne na vyhliadkové lety, charterové lety z Ruska, Ukrajiny, Estónska a Nemecka v zimných a k morským destináciám v letných mesiacoch, využívajú ho súkromné a obchodné lietadlá z celej Európy, aerokluby a letecké školy, slúži aj ako základňa vrtuľníka leteckej záchrannej zdravotnej služby. Od 3. decembra 2005 je v prevádzke pravidelná linka Poprad - Londýn.

Dôležité firmy

Najväčšími zamestnávateľmi v meste sú Whirlpool, Tatravagónka, Tatramat, Pivovar Poprad, BOP, Perkins a iné.

Verejné ustanovizne

Poprad je sídlom týchto úradov:

• Obvodný úrad Poprad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
• Obvodný pozemkový úrad (pôsobnosť aj pre okres Levoča)
• Obvodný lesný úrad (aj pre okres Levoča)
• Sociálna poisťovňa
• Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade (aj pre okres Levoča) (www.upsvarpp.sk)
  • Odbor služieb zamestnanosti (bývalý Úrad práce)
  • Odbor sociálnych vecí a rodiny
• Obvodný úrad životného prostredia Poprad (aj pre okres Levoča)
• Obvodný úrad dopravy Poprad (aj pre okres Levoča)
• Okresný dopravný inšpektorát (aj pre okres Levoča)
• Správa katastra Poprad

Školstvo

Vysoké školstvo

Detašované pracoviská:

• City University, Bellevue, USA spol. s r.o., Podtatranská 1/149 (študijný odbor: Vysoká škola manažmentu) (www.cityu.sk)
• Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3 (študijný odbor: Ekonomika a riadenie podniku) (www.econ.umb.sk)
• Pedagogická fakulta Katolíckej univerzity v Ružomberku, Nábrežie Jána Pavla II. 15 (študijný odbor: Manažment) (www.ku.sk)
• Fakulta zdravotníctva Katolíckej univerzity v Ružomberku, Nábrežie Jána Pavla II. 15 (študijný odbor: Ošetrovateľstvo) (www.ku.sk)
• Fakulta architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, Sobotské námestie 1740 (www.fa.stuba.sk)

Stredné školstvo

• Gymnázium, Dominika Tatarku 4666/7 (www.gpdt.sk)
  • Gymnázium, Dominika Tatarku - Bilingválna sekcia, Rovná 3 (www.gpdt-bs.qsh.sk)
• Gymnázium, Kukučínova, 4239/1 (www.stary-gympel.sk)
• Cirkevné gymnázium P. U. Olivu, Dlhé hony 3522/2 (www.scspp.sk)
• Súkromné gymnázium, Ul. 29. augusta 171/44 (www.tasgym.sk)
• Obchodná Akadémia, Murgašova 94 (www.oamurpp.edu.sk)
• Stredná priemyselná škola, Mnoheľova 828 (www.spspp.sk)
• Stredná zdravotnícka škola, Levočská 5 (www.szspp.edu.sk)
• Dievčenská odborná škola, SNP 1253 (www.dossnppp.edu.sk/Doska.htm)
• SOU elektrotechnické, Hlavná 1 (www.soumatej.edu.sk)
• SOU služieb SZVD, SNP 1253 (www.dossnppp.edu.sk)
• SOU stavebné, Okružná 761/25
• Učilište stavebné, Okružná 761/25
• Stredné odborné učilište, Kukučínova 483/12 (www.souvag.sk)
• Praktická škola, Dominika Tatarku (www.szspartpp.edu.sk/prakticka.html)

Základné školstvo

• ZŠ s MŠ, Ul. 29. augusta 171/44 (www.taskola.sk)
• ZŠ, Dostojevského 2616/25 (www.zsdostpp.edu.sk)
• ZŠ s MŠ, Fraňa Kráľa 2086/2 (www.zskralapp.edu.sk)
• ZŠ, Francisciho I 832/21 (www.1zspp.edupage.org)
• ZŠ, Francisciho II 910/8 (www.zsfranciscihopp.edu.sk)
• ZŠ, Jarná 3168/13 (www.jarna.edupage.org)
• ZŠ, Komenského 587/15 (www.zskompp.edu.sk)
• ZŠ s MŠ, Kopernikova 21
• ZŠ, Letná 3453/34 (www.zsletnapo.edu.sk)
• ZŠ, Mládeže 2350/7 (www.zsmladezepp.edu.sk)
• ZŠ s MŠ, Tajovského 2764/17 (www.zstajovpp.edu.sk)
• ZŠ s MŠ, Vagonárska 1600/4 (www.zsspsobota.sk)
• ZŠ Štefana Mnoheľa - cirkevná, Dlhé hony 3522/2 (www.scspp.sk)
• Špeciálna ZŠ, Partizánska 2 (www.szspartpp.edu.sk)
• ZŠ pri nemocnici - špeciálna, Banícka 803/28

Významné osobnosti

V Poprade sa narodili

• Ján Gallovič - slovenský herec.
• Daniela Hantuchová - slovenská profesionálna tenistka.
• Pavol Hurajt - slovenský biatlonista.
• Július Šupler - slovenský hokejový tréner.
• Arne Kroták - slovenský hokejový útočník.
• Igor Rataj - slovenský hokejový útočník.
• Peter Klouda - slovenský hokejový útočník.
• Roman Tomas - slovenský hokejový útočník.
• Patrik Ščibran - slovenský hokejový obranca.
• Habart Wittlinger - bývalý slovenský hokejový útočník.
• Ľubomír Pichoňský - bývalý slovenský hokejový útočník.
• Miroslav Ihnačák - bývalý slovenský hokejový útočník.
• Ján Smolko - bývalý slovenský hokejový obranca.
• Jaroslav Slávik - slovenský sánkar.
• Ľubomír Mick - slovenský sánkar.
• Walter Marx - slovenský sánkar.
• Michal Malák - slovenský bežec na lyžiach.
• Martin Otčenáš - slovenský bežec na lyžiach.
• Mária Gallíková - slovenská maliarka.
• Jan Brokoff - barokový sochár a rezbár.
• Miloslav Turzák - slovenský maliar.
• Martin Novák - slovenský spisovateľ.
• Milan Hamada - slovenský literárny teoretik a kritik.
• Miloslav Suchomel - slovenský džezový tenorsaxofonista.
• Milan Karabín - predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
• Lukáš Fabinus Popradský - rektor školy v Prešove, autor prvej knihy vytlačenej na Slovensku - Exempla declinationum et conjugationum (1573)
• Tibor Kovalík - akademický maliar, organizátor kultúrneho života Slovákov v Kanade.
• Vojtech Husz - botanik.
• Aurel Viliam Scherfel - lekárnik, botanik, chemik.
• Hugo Payer - učiteľ, publicista, spoluzakladateľ a podpredseda Karpatského spolku.
• Karol Toperczer - klavirista.

V Poprade študovali

• Ľudovít Kubáni - slovenský básnik, prozaik, literárny kritik a dramatik.
• Elena Maróthy-Šoltésová - slovenská prozaička, redaktorka a publicistka.
• Peter Bondra - slovenský hokejový útočník.
• Rudolf Chmel - slovenský politik.
• Michal Sýkora - predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
• Alexandra Pavelková - slovenská spisovateľka sci-fi literatúry, recenzentka a prekladateľka.
• Teofil Klas - slovenský básnik a prekladateľ, tajomník Spolku slovenských spisovateľov.

V Poprade pôsobili

• Štefan Mnoheľ - slovenský kňaz, politik a publicista.
• Štefan Strážay - slovenský básnik.
• Ľubomír Goč - slovenský maliar.
• Jozef Majkut - slovenský akademický maliar.

Médiá (foto, audio, dokumenty)

r.k. kostol sv. Juraja, renesančná zvonica a radnica na Spišskosobotskom námestí

Pešia zóna

Námestie sv. Egídia v zime

Pohľad na Vysoké Tatry od Popradu

Externé odkazy

• Krátka prezentácia mesta + brožúrka v pdf - formáte

Mestá a obce okresu Poprad (3+26)	31.12.2003
Batizovce | Gánovce | Gerlachov | Hozelec | Hôrka | Hranovnica | Jánovce | Kravany | Liptovská Teplička | Lučivná | Mengusovce | Mlynica | Nová Lesná | Poprad | Spišské Bystré | Spišský Štiavnik | Spišská Teplica | Svit | Štôla | Štrba | Šuňava | Švábovce | Tatranská Javorina | Veľký Slavkov | Vernár | Vikartovce | Vydrník | Vysoké Tatry | Ždiar